Iné Učenie: Penicilín

Deti ochoreli. Až tak, že dostali antibiotiká. Aby sa doma nenudili, trochu sme sa učili o penicilíne.

Alexander Fleming

Alexander Fleming bol vedec. Bol mikrobiológ. Mikrobiológ je človek, ktorého zaujímajú úplne malilinké zvieratká. Také malé, že ich ani nevidno. Napríklad bacily. Alebo baktérie. Baktérie sú nebezpečné . Keď sa dostanú do ľudského tela, človek ochorie. Môže ho napríklad bolieť hrdlo, alebo má vysokú teplotu. V tom čase, keď žil Alexander Fleming ľudia na také choroby mohli aj zomrieť.

Zdroj: en.wikipedia.org

Alexander Fleming hľadal spôsob, ako ničiť baktérie. Vytváral v laboratóriu veľa stafylokokových baktérií a potom sa ich snažil zničiť. Mal ich v takých pozatváraných mištičkách. Ale čo je horšie, Alexander Fleming bol dosť neporiadny. Hocikedy mal v laboratóriu neporiadok. A niekedy dokonca zabudol zatvoriť misky s baktériami.

Raz sa Alexander Fleming vybral na dovolenku. Tak sa ponáhľal, že ani nepoumýval misky a neupratal laboratórium, dokonca aj okno zabudol zavrieť! Keď sa potom vrátil z dovolenky, čakal ho parádny neporiadok. Aj misky mu splesniveli. Urobila sa na nich taká pleseň, ako býva na chlebe, keď ho zabudneme zjesť. Fúúúúúj!

Už-už chcel tie misky poumývať, ale našťastie si všimol niečo čudné. Na jeho miskách bolo síce veľa plesne, ale neboli tam žiadne baktérie. Niečo ich zabilo.

Začal sa o túto pleseň zaujímať. Napadlo mu, že by mohol z tej plesne vytlačiť šťavu. Tú nazval penicilín. Ale penicilínu sa z tej plesne dalo vytlačiť len málo a aj to málo sa rýchlo kazilo. Ani v chladničke to nevydržalo. Tak to nechal tak a venoval sa inému výskumu.

O štyri roky neskôr sa dvaja vedci v Oxforde rozhodli urobiť pokusy s penicilínom. Nakazili myši baktériou, o ktorej vedeli, že ich zabije. Potom niektorým myšiam dali penicilín a niektorým nie. Tie, čo dostali penicilín, prežili. Keď to fungovalo na myšiach, rozhodli sa, že to vyskúšajú na ľuďoch. Prvý bol policajt, ktorý umieral na otravu krvi. Začali mu dávať penicilín a on sa hneď cítil lepšie. Na piaty deň sa im penicilín minul. Nevedeli rýchlo vyrobiť ďalší a policajt to neprežil. Tak zistili, že potrebujú na liečenie oveľa viac penicilínu. Pripravili sa a vyskúšali ho na chlapcovi, ktorý mal infekciu po operácii. Úplne sa vyliečil.

V tom čase bola druhá svetová vojna. Bolo veľa ranených vojakov, ktorí potrebovali lieky. Preto bolo treba začať vyrábať penicilín vo veľkom. Veľké chemické a farmaceutické továrne im pomohli vyrobiť ho veľa a odvtedy sa podarilo penicilínom vyliečiť milióny a milióny ľudí.

Zdroj: en.wikipedia.org

Za objav penicilínu Alexandra Fleminga pasovali za rytiera a dostal Nobelovu cenu.

(Spracované podľa: abpischools.org.uk)

Ako sme vyrábali penicilínovú pleseň

Najprv sme si nakrájali suchý rožtek, o ktorý už nikto nemal záujem.

Potom sme každému kúsku prisúdili podmienky, v ktorých bude čakať na splesnenie. Podmienky boli dve. Teplota a svetlo. Mali sme tri vzorky: teplo a svetlo, teplo a tma, zima a svetlo. Kombinácia zima a tma sa im zdala taká nepravdepodobná na vytvorenie plesne, že ju ani netestovali. Každý si tipol v akých podmienkach sa bude plesni dariť najviac.

Prvá kontrola po dvoch dňoch: nič sa nedeje.

Druhá kontrola po týždni: nič sa nedeje. Nebude niekde problém?

Medzitým nám náhodou vyrástla pleseň niekde úplne inde. Pôvodne to mali byť ozdoby na adventný veniec, ale po odfotení išli hneď do smetí. Pleseň na pomarančoch sa vytvorila za štyri dni. Prečo sa v našom pokuse po týždni stále nič nedeje?

Rozmýšľali a rozmýšľali a najväčší rozdiel sa im zdal, že pomaranče sú mokré od šťavy. Tak do svojho pokusu pridali ako ďalšiu podmienku vlhkosť pre všetky vzorky.