Saleziánski svätí - don Bosco

Takmer pred 200 rokmi žil pri Turíne v Taliansku chlapec Janko Bosco. Bol dobrý žiak a mal veľa kamarátov. Raz išiel so svojím kamarátom domov zo školy a cestou zbadali šaša ako robí na ulici predstavenie. Šašo vedel výborné triky. Stálo okolo neho veľa detí a všetkým sa jeho vystúpenie páčilo. Janko Bosco si však všimol, že deti sa ostali pozerať na šaša aj vtedy, keď už bolo treba ísť do kostola. Nepáčilo sa mu to, preto šašovi povedal: "Poďme sa pretekať v behu. Ak vyhrám, odložíš svoje vystúpenie na neskôr, aby chlapci mohli ísť do kostola."
Šašo súhlasil. Myslel si, že vyhrá. "Dobre, Veď ty nemôžeš vyhrať. Si ešte len chlapec a ja som oveľa väčší."
Viete ako to dopadlo? Janko vyhral! Šašo sa na neho nehneval. Radšej sa s Jankom skamarátil.
A tak to bolo stále. Janko Bosco mal svojich kamarátov veľmi rád a chcel im stále pomáhať. A zároveň mal veľmi rád Boha a chcel žiť ako poriadny kresťan. Aby mohol robiť obidve veci, rozhodol sa, že sa stane kňazom, ktorý bude pomáhať chlapcom. Ale zatiaľ bol len malý chlapec. Nemohol byť ešte kňazom. Tak sa naučil žonglovať a chodiť po lane a veľa iných kúzelníckych trikov, aby za ním chlapci radi chodili a mohol im rozprávať o Bohu. Janko sa s nimi hral, vystupoval a potom sa spolu modlili.
Keď Janko vyrástol, stal sa kňazom. Odteraz ho volali don. Don Bosco. Pomáhal chlapcom, ktorí nemali rodičov. A takých chlapcov bolo v Turíne veľa. Žili s ním, učili sa, spolu sa hrali, upratovali aj varili. Keď už to don Bosco sám nestíhal, poprosil svoju mamu, aby mu pomáhala.
Žili vo veľkom dome, lebo ich bolo veľa. Don Bosco nazval ten dom Oratórium svätého Františka Saleského. Prichádzalo stále viac chlapcov. Don Boscova mama sa bála, že sa o toľkých nedokážu postarať, ale okrem chlapcov začali prichádzať aj ľudia, ktorí chceli pomôcť. Bohatí dávali don Boscovi peniaze.
Nie všetci ľudia mali don Bosca radi. Niektorí sa na neho hnevali, lebo ich upozorňoval, aby neboli na chlapcov zlí a aby k nim boli spravodliví. Raz ho chceli zbiť. Počkali, kým bude noc, aby ich pri tom nikto nevidel, zobrali si palice a keď sa don Bosco vracal domov do oratória, napadli ho. Vtom sa tam zjavil pes. Bol celý šedý a bránil dona Bosca. Všetci zlí bitkári utiekli. Don Bosco toho psa nikdy predtým nevidel. Ale od toho dňa ten pes don Bosca ochraňoval. Ľudia hovorili, že to je jeho strážny anjel. Nazvali ho Grigio. To preto, lebo po taliansky sa šedá povie grigio.
Raz don Boscova mama Margita upiekla gaštany. Ale gaštanov bolo málo a chlapcov bolo veľa. Niektorí sa báli, že sa im neujde. Ale don Bosco dôveroval Bohu, že sa postará a ujde sa každému. A naozaj. Don Bosco rozdával a gaštany z košíka neubúdali. Bol to zázrak.
Don Bosco celý život robil to, čo chcel od neho Boh. Preto, keď si ho zavolal pápež do Ríma, išiel. Svätý otec mu prikázal, aby napísal o svojom spôsobe života knihu, aby aj ostatní mohli žiť podobne. A tak vznikli Saleziáni.

Zošit saleziánskych svätých:

Potrebujeme: zakladač s jednou chlopňou, nožnice, lepidlo, príbeh o don Boscovi a portrét na vymaľovanie. 

Príbeh vystrihneme a preložíme v strede medzi obrázkami. Obstriháme prebytočný papier.

Zlepíme.

Naskladáme na harmoniku podľa obrázkov.

Do zakladača nalepíme portrét, vyfarbíme, vedľa prilepíme príbeh. Deti príbeh čítali podľa obrázkov.

Potom sme nacvičovali chodenie po lane, 

žonglovanie (v našom prípade s jednou loptičkou),

a chodenie s knihou na hlave.