Mohli by sme prirovnať hudbu k prírode. V prírode sa môžeme prechádzať, môžeme v nej vidieť nádherné veci, môžeme sa im čudovať, môžeme ich obdivovať. Alebo k tomu môžme pridať úprimnú zvedavosť. Ak sa o tých nádherných veciach budeme učiť, odmenou nám bude, že veciam, ktoré vidíme budeme aj rozumieť.
Tak sa učme. Lebo tak hneď na začiatku pochopíme, že najväčšiu radosť máme z vecí, pre ktoré sme niečo urobili, pre ktoré sme sa namáhali.
Čím viac sa budeme učiť o hudbe, tým skôr pochopíme, že úprimná hudba sa rodí v srdci skladateľa. A snaží sa prehovoriť k nášmu srdcu. Preto skladby, ktoré hráme musíme cítiť v svojom srdci. Inak nič neznamenajú.
Viete, že keď hráte, viem rozoznať, či sa vám chce hrať, alebo nie? Všetko, čo robíte, ako kladiete ruky, ako fúkate, ako stojíte, ... prezrádza, čo sa deje vo vašom srdci.
Nikto nedokáže vysvetliť, prečo je to tak, ale pravda je, že keď hráme, všetko, čo sa deje v našom srdci sa dostane aj do rúk, do úst, do hlavy, do hudby a šup vzduchom rovno do srdca našich poslucháčov. Nedá sa to nijako zastaviť.
Keď pochopíme, že hudba prezrádza naše pocity, pochopíme aj jej silu a nádheru.
(Spracované podľa Music Talks with Children, Thomas Tapper.)
Deti, chcete si ísť vypočuť hudobníkov, ktorí nám zahrajú na svojich nástrojoch úprimnú hudbu? Pôjdeme skúsiť, či sa ich hudba naozaj dotkne nášho srdca.
Videli sme rodinný koncert v Slovenskej filharmónii.
Dokonca sme vyhrali v tombole.
Aj ja som sa potešila lebo posledná kapitola v knižke sú slávni hudobní skladatelia!
Budeme mať krajšie obrázky k rozprávaniu o ich živote.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára