Saleziánski svätí - Laura Vicuna

Deti, pamätáte si ešte ako sa Mária Mazzarellová v prístave lúčila so sestričkami, ktoré odchádzali loďou na misie?
Tieto sestričky prišli do Južnej Ameriky a tam zakladali podobné školy ako Mária v Taliansku.

Do jednej z takýchto škôl priviedla mama dve dievčatá. Lauru a Amandu. Náš dnešný príbeh bude o Laure. Maminka nechala Lauru a jej sestru Amandu v škole Dcér Panny Márie Pomocnice. Ich otecko zomrel a ona sa bála, že sama sa o ne nedokáže postarať. Vedela, že v škole im bude dobre. Ona potom bývala na ranči u Manuela Moru. On jej dovolil, aby tam spolu s ním žila, ale nebol to jej manžel.
Raz na hodine náboženstva sestrička rozprávala o manželstve. A takisto o tom, že ľudia, ktorí žijú spolu, ale nie v manželstve robia hriech.
Laura sa veľmi zľakla lebo zistila, že jej maminka žije s Manuelom Morom v hriechu. Bolo jej to veľmi ľúto. Ponúkla Bohu svoj život na výmenu za to, že jej maminka sa od Manuela odsťahuje. Snažila sa robiť veľa dobra a dúfala, že Boh to vidí a pomôže jej.
Niekedy dostávala od maminky balík. Boli v ňom samé krásne veci. Voňavé mydlo, nové šaty, ... Laura všetky tie veci rozdala ostatným dievčatám. Čo myslíte, prečo?
Keď mala Laura Prvé sväté prijímanie, na slávnosť prišla aj jej maminky, ale ne sväté prijímanie nešla. To preto, lebo vedela, že žije v hriechu. Laura bola nešťastná a povedala o tom svojej najlepšej kamarátke.
Laura svoj život zasvätila Panne Márii a ešte viac sa snažila robiť dobro. Aj známky mala výborné.
Na prázdniny odišla aj so svojou sestrou k mame a Manuelovi na ranč.

Manuelovi sa Laura zapáčila. Keď bola zábava a tancovačka, požiadal Lauru, aby s ním išla tancovať. Ale ona odmietla. Vedela, že Manuel ju nepožiadal o tanec preto, lebo jej chcel urobiť radosť, ani preto, že má rád tanec. Chcel s ňou tancovať iba kvôli sebe. Chcel Lauru pre seba a nemyslel na dobro ostatných. Za trest ju Manuel vyhodil von a rozhodol sa, že už jej nebude platiť školu.
Keď sestričky dostali list, že Laura sa do školy nevráti, rozhodli sa prijať ju aj bez platenia školného.
Laura sa tiež túžila stať sestričkou, ale kvôli hriešnemu životu jej mamy to nebolo možné. Zato dostala prácu, ako keby bola sestrička. Starala sa o najmenšie dievčatá a tie ju mali veľmi rady, lebo bola na ne stále dobrá.
Jednu jar tak silno pršalo, že sa vyliala rieka a všade bolo vlhko. To nie je dobré prostredie. Niektorí ľudia z takého nezdravého vzduchu môžu aj ochorieť. Aj Laura ochorela. A nedokázala sa uzdraviť. Pochopila, že Boh ju zobral vážne. Preto si rýchlo zavolala svoju mamu a povedala jej o svojej dohode s Bohom. Prosila maminku, aby od Manuela odišla. Maminke bolo veľmi ľúto, že kvôli nej Laura musí umrieť. Tak napravila aspoň to, čo sa napraviť dalo. V noci aj s Amandou utiekla od Manuela. Amandu nechala v škole u sestričiek a sama sa rozhodla žiť radšej chudobne ako v hriechu.


Do fialového zošita sme si nalepili a vyfarbili obrázok Laury, rozstrihali jej príbeh prvú aj druhú stranu,

usporiadali do správneho poradia, spojili zošívačkou,

dozadu prilepili koniec stužky,

celý príbeh sme nalepili do zošita, pridali samolepiaci suchý zips jednu časť na stužku a jednu na zošit,

aby sme mohli príbeh otvárať a zatvárať.

Saleziánski svätí - Dominik Savio

Dominik Savio žil v Taliansku. Narodil sa trochu neskôr ako don Bosco.

Spracované podľa Treasure Chest of Fun and Facts

Jeho ocko bol kováč. Vedel vyrábať rôzne kovové veci. Dominik mu pri robote rád pomáhal. Preto si všetci mysleli, že keď vyrastie, bude tiež kováčom ako jeho ocko. Ale Dominik mal iné plány. Najviac zo všetkého sa chcel stať svätým. Preto neznášal hriech.
Raz, keď sa bol kúpať s kamarátmi v rieke, niektorí chlapci si rozprávali škaredé neslušné vtipy. Dominikovi sa to nepáčilo.

Dominik: "Narozprávajte také veci. Je to neslušné a ešte je to aj hriech!"

Chlapci: "Pozrite na Dominika. Dominik je baba! Je zbabelec!"

Keď Dominik videl, že nechcú prestať, rozhodol sa odísť. Utekal domov a porozprával rodičom, čo sa stalo.

Dominik: "Mama, oni si myslia, že som zbabelec, keď som odtiaľ odišiel."

Maminka: "Nie, nie si. Práve že si veľmi odvážny. Určite tam boli aj ďalší chlapci, ktorým sa to nepáčilo, ale nemali odvahu sa ozvať ani odísť. Báli sa, že ich vysmejú. Ale o tebe si nemyslia, že si zbabelec. Závidia ti tvoju odvahu."

Dominik bol spokojný. Keď išiel na prvé sväté prijímanie dal si predsavzatie.

Štvrté predsavzatie si doplníme sami. Ja najdôležitejšie. Znie takto: "Radšej zomrieť, ako zhrešiť."

Dominikovi rodičia videli, že asi nebude kováčom. Preto ho poslali do školy dona Bosca. Ak sa bude dobre učiť, mohol by z neho byť kňaz. Dominikovi sa v škole veľmi páčilo. Pokračoval v dodržiavaní svojich predsavzatí a nechal si od don Bosca radiť, ako sa stať svätým. Najdôležitejšia rada bola, mať lásku voči druhým.
Raz Dominik videl dvoch chlapcov, ktorí sa na seba hnevali. V rukách mali kamene a chystali sa ich po sebe hádzať. Dominik rýchlo vbehol medzi nich, vytiahol krížik, ktorý nosil stále pri sebe a povedal: "Najprv hoďte kameň do tohto krížika, až potom po sebe!"
Obidvaja chlapci sa zľakli a kamene pustili. Nemohli by predsa hodiť kameň do pána Ježiša!
Dominik: "Tak vidíte, do dreveného krížika kameň nedokážete hodiť, ale jeden do druhého áno?"
Dominik sa vždy snažil zabrániť hriechu. Chcel vyrásť a robiť na svete veľa dobra. Ale mal slabé zdravie a nežil tak dlho, aby si tento sen mohol splniť. Zomrel, keď mal pätnásť rokov. Svoj najdôležitejší sen si ale stihol splniť. Stal sa svätým.
Jednu noc po Dominikovej smrti sa jeho ockovi sníval sen. Videl Dominika, ktorý mu povedal, že je v nebi a je veľmi šťastný.

Do fialového zošita sme si nalepili a vyfarbili obrázok Dominika Savia, prilepili príbeh a dopísali predsavzatia.

Nakoniec sme sa pomodlili k Panne Márii Pomocnici, aby nám pomáhala rozpoznať hriech a dala odvahu proti hriechu bojovať.

Hudba - Čo prezrádza tvár

Raz povedal učiteľ dievčatku:

„Ak sa budeš usilovne učiť a budeš robiť dobro, tvoja tvár bude žiariť.“

A tak sa dievčatko učilo a všímalo si ako by mohlo druhým ľuďom pomôcť. A každú chvíľu utekalo k zrkadlu, pozrieť sa, či už začína žiariť. Nevidelo však žiadnu žiaru. Veľmi sa snažilo a často sa do zrkadla pozeralo, ale tvár malo stále rovnakú.

Neviem, či pochybovala o tom, čo jej učiteľ povedal, ale isté je, že nevedela, čo si má o tom myslieť. Bola smutná a každým dňom bolo jej sklamanie väčšie a väčšie. Nakoniec to už nevedela vydržať, išla za učiteľom a povedala:

„Pán učiteľ, ja sa tak snažím! Skúšala som sa veľa učiť a robiť druhým ľuďom dobro. A aj tak, vždy keď som hľadala v mojej tvári žiaru, ktorú ste mi sľúbili, nebola tam. Ani jeden raz.“

Učiteľ ju pozorne počúval a keď rozprávala, pozeral sa jej do tváre. Nakoniec povedal:

„Ty úbohé maličké dieťatko, práve teraz, keď si sa so mnou rozprávala, tvoja tvár tak žiarila, že by si tomu ani neverila! A vieš prečo? Lebo každé slovo, ktoré si povedala, vychádzalo z tvojho srdca.

„Mala by si sa najprv naučiť toto: Vždy, keď vychádzajú tvoje myšlienky a tvoje skutky zo srdca, tvoja tvár žiari. Inak nežiari. Nemôže. A čo máš v srdci, keď stojíš pred zrkadlom? Vtedy sa nesústredíš na usilovnosť, učenie a na lásku k iným ľuďom. V tvojom srdci ostala len úbohá zvedavosť, či uvidíš žiaru, ktorá nikdy nemôže svietiť vtedy, keď ju hľadáš. Nikdy neuvidíš žiariť svoju vlastnú tvár.“

Dievčatko ešte viac zosmutnelo:

„Pán učiteľ, nerozumiem tomu, čo ste povedali, ale verím vám. Ale aj tak by som rada aspoň raz uvidela žiaru na mojej tvári. Vy ste múdry, pán učiteľ, povedzte mi, prečo nemôžem?“

A učiteľ odpovedal:

„Nikto z nás nemôže vidieť žiariť svoju vlastnú tvár. Preto sa budeš snažiť, aby tvoja tvár žiarila pred ostatnými ľuďmi. A ak budeš chcieť vidieť tú žiaru, uvidíš ju na tvárach druhých. To je tá najväčšia vec: prinášať svetlo. A aby to tak bolo, stačí poctivo a poriadne robiť všetky veci.“

Spracované podľa  Thomas Tapper: Music Talks with Children

Ešte sme skúsili tváričku trochu prizdobiť, ale žiadna žiara sa neobjavila.

Na rozveselenie sme si pustili Sandie Shaw a potom hor` sa pomáhať svojim blížnym.

Saleziánski svätí - Mária Mazzarellová

Bolo jedno dievča, volala sa Mária. Žila so svojimi rodičmi a súrodencami v Taliansku. Nechodila už do školy. Pomáhala svojim rodičom v práci. Ich práca bola robiť na poli. Mária to robila veľmi dobre. Bola zo všetkých najusilovnejšia. Bola silná a vládala veľa robiť. Keď skončila prácu na poli, pomáhala mame starať sa o deti.
Raz v ich meste veľa ľudí ochorelo na týfus. To je choroba, ktorá sa dala len veľmi ťažko vyliečiť a niektorí ľudia sa nevyliečili a zomreli. Aj rodina Máriinej tety ochorela. Všetci ležali v posteli a nevládali nič robiť. Mária sa choroby nebála a pomáhala im. Našťastie sa všetci uzdravili. Ale ... ochorela Mária. Bolo to síce nebezpečné, no ona chorobu prekonala a uzdravila sa.
Po chorobe už nebola taká silná ako predtým a nevládala robiť na poli. Preto sa Mária a jej kamarátka rozhodli, že budú krajčírky. Keď sa všetko naučia, môžu zase ony učiť ďalšie dievčatá šiť. A tak to aj spravili. Naučili sa šiť a strihať látky tak, aby z nich boli krásne šaty. Potom si založili školu, kde učili malé dievčatká šiť a tak sa o seba postarať.
Niektorým ľuďom sa to nepáčilo. Závideli Márii, že je taká šikovná a darí sa jej. Žalovali na ňu, že je namyslená, dokonca pyšná. Nebola to pravda, ale pán farár Máriu aj tak požiadal, aby svoju školu zrušila a vrátila sa domov k rodičom.
Mária z toho bola veľmi smutná, no poslúchla. Viac ako mať školu chcela robiť to, čo od nej chce Boh.
Našťastie, asi o mesiac prišiel do mesta don Bosco. Aké šťastie! Všetci ľudia sa tešili lebo don Bosco im sľúbil, že v meste postaví školu pre ich chlapcov. Ľudia pomáhali, darovali na školu peniaze, ... Medzitým prišiel don Boscovi list od svätého otca. Písalo sa v ňom, že svätý otec by bol rád, keby existovali okrem saleziánov aj saleziánky, ktoré by sa starali o dievčatá.
Don Bosco videl, že najvhodnejšie bude, keď školu, ktorú postavili pre chlapcov bude pre dievčatá a bude tam učiť Mária Mazzarellová a jej kamarátky. Mária hneď súhlasila, stala sa rehoľnou sestrou a nazvali sa Dcéry Panny Márie Pomocnice.
Do školy chodilo veľa dievčat. Niektorí rodičia im posielali svoje neposlušné deti, lebo vedeli, že Mária z nich dokáže vychovať slušné dievčatá.
Raz priviedli dievča, ktoré sa s nikým nechcelo rozprávať. Stále rozprávala o tom, ako sa mala dobre, ako jej chutí najviac šampanské a ako večer rada chodievala tancovať. Večer plakávala v posteli, lebo túžila po inom živote ako bol v škole. Jedného dňa jej prišiel list. Sestrička, ktorá ho otvorila videla, že list je od jej bývalej učiteľky. Ale niečo sa jej na ňom nezdalo. Bol plný slov o tom, ako jej chýba, ako ju má rada, ...
Sestričky sa nevedeli rozhodnúť, či jej ho majú dať, keď v tom list vypadol sestričke z ruky a skoro spadol do ohňa. Našťastie nezhorel, ale ako bol blízko pri ohni objavilo sa na ňom tajné písmo. Bolo tam napísané, aby sa zbalila, že všetko je pripravené na jej útek. Keď to sestričky zbadali, jedna sa veľmi nahnevala a hovorí: "Mali by sme ju hneď vyhodiť!"
Ale druhá sestrička si myslela, že by jej ešte mali dať šancu. Tak sa teda rozhodli, že  od toho dňa k nej budú ešte milšie ako doteraz. A na Vianoce sa dievča konečne rozhodlo začať nový život v škole, všetkým pomáhať a snažiť sa o dobro. Spálila svoje plesové šaty aj ostatné veci, čo jej pripomínali predchádzajúci život. Boli to pre všetkých krásne Vianoce.
Veľa dievčat, ktoré chodili ku sestričkám do školy sa po skončení štúdia rozhodli tiež byť Dcérami Panny Márie Pomocnice. Niektoré dokonca túžili ísť aj do iných krajín ako je Taliansko a tam založiť podobné školy pre dievčatá ako bola tá ich. Po čase na to dostali povolenie od don Bosca. Mária tiež veľmi túžila ísť, ale nemohla. Mala inú robotu. Preto sa rozhodla aspoň ich odprevadiť. Mária aj don Bosco ich odprevadili až do prístavu, odkiaľ misionári a misionárky odplávali loďou do Južnej Ameriky. Na pobreží veľmi fúkalo a Mária ochorela. Ochorela tak, že už sa nedokázala uzdraviť. Vedela, že umrie a pôjde do neba. Svojim sestričkám nechala odkaz: "Buďte veselé. Veselí ľudia ľahšie dokážu robiť dobré veci."

Do nášho fialového zašita si založíme príbeh o Márii Mazzarellovej takto:
 Najprv si vyfarbíme obrázok Márie, potom postriháme príbeh na časti. Príbeh má dve strany č.1 a č.2.

Obrázky usporiadame podľa rozprávania.

Na prednú a zadnú stranu použijeme tvrdší farebný papier a spojíme zošívačkou. Potom knižočku prilepíme do zošita, aby sa nám nestratila.

A ideme sa učiť šiť. Tak ako Mária. Niekto si musí zašiť roztrhané tričko,

niekto prišiť odpadnutý gombík.

Zvládli to!

Mária Pomocnica kresťanov

Keď mal Janko Bosco deväť rokov, sníval sa mu sen. Nebol to obyčajný sen. Bol to sen o jeho budúcnosti. V tom sne sa stalo toto:

Pôvodné obrázky zo: saintbosco.org

Janko sa ocitol na lúke plnej chlapcov. Behali, smiali sa, ale sa aj bili a veľmi škaredo si nadávali. To sa Jankovi nepáčilo. Skočil medzi nich, kričal, aby prestali nadávať a biť sa. Tí chlapci sa mu smiali a nič si z neho nerobili. Tak sa začal biť aj on. Myslel si, že to pomôže a prestanú. Ale oni neprestali. Janko bol z toho veľmi nešťastný. Zrazu sa pri ňom objavil muž v takom žiarivom plášti, že mu cez toľko svetla nebolo ani poriadne vidno do tváre.
Povedal Jankovi: "Takto sa to nerobí. Takto tých chlapcov nezmeníš. Musíš k nim byť dobrý a láskavý. Stanú sa tvojimi priateľmi. Potom im môžeš rozprávať o tom, že hriech je zlý a správne je byť dobrý."
Janko bol z toho nešťastný: "Ako to mám urobiť? To nikdy nedokážem. Som ešte malý chlapec."
"Neboj sa. Dám Ti učiteľku. Ona Ťa všetko naučí a vo všetkom Ti pomôže."
A naozaj. Pri Jankovi hneď stála pani oblečená v plášti zo samých hviezd. Kázala Jankovi, aby sa dobre pozrel na lúku. Namiesto chlapcov tam teraz boli všelijaké divoké zvieratá.
Pani povedala: "Pozri, čo sa deje s týmito zvieratami."
Janko sa poobzeral a videl ako sa divé zvieratá menia na krotké ovečky.
"Vidíš, Janko. Toto musíš aj ty dokázať s mojimi deťmi. Keď budeš väčší, všetko pochopíš."
A potom sa Jankov sen skončil, lebo ho zobudil šramot v dome.
Už vieme, čo sa ďalej stalo v Jankovom živote. Staral sa o chlapcov. A celý život mu v tejto práci pomáhala Panna Mária. Často sa k nej modlil.
Vystrihneme si modlitbu k Márii Pomocnici kresťanov, nalepíme ju na zadnú stranu saleziánskeho zošita

a potom sa ju pomodlíme.

Preblahoslavená Panna Mária, teba Boh ustanovil za pomocnicu kresťanov. Buď ochrankyňou toho domu. Prosíme ťa, preukazuj nám svoju veľkú pomoc. Ochraňuj tento dom od každej škody, od požiaru, od záplavy, od blesku, od víchra, od zemetrasenia, od zlodejov, od zlých ľudí, od nepriateľských vpádov, od vojny a od každej pohromy.

Požehnaj, ochraňuj, bráň a stráž ako svoje deti nás všetkých, čo v ňom bývame. Zachráň nás od každého nešťastia a nehody, ale nadovšetko udeľ nám potrebnú milosť, aby sme konali čo najviac dobra a vyhýbali sa hriechu.

Mária, Pomocnica kresťanov, oroduj za nás!

Sen v deviatich rokoch nebol jediný dôležitý sen v živote dona Bosca. Keď už bol kňazom, sníval sa mu sen, v ktorom ho Panna Mária prosila, aby pre ňu postavil v Turíne kostol. Don Bosco nemal skoro žiadne peniaze a zadarmo sa kostol postaviť nedá. Čo myslíte, postavil ho? Postavil. Úplne dôveroval Bohu a vedel, že Boh sa postará, aby sa potrebné peniaze našli. Ako asi vyzeral ten kostol? Bol malý alebo veľký? Bol farebný? Mal vysokú vežu? Koľko mal okien?

Nakreslite, ako si myslíte, že vyzeral. Poviem vám, že bol krásny. Potom si ho nalepíme k tej modlitbe, čo sme sa modlili.

 A keď už to máte, ukážem vám ako vyzerá kostol, čo dal postaviť don Bosco:

Zdroj: wikipedia.org

Hore je nápis: "Mária, Pomocnica kresťanov, oroduj za nás!" Presne, ako v našej modlitbe.

Saleziánski svätí - don Bosco

Takmer pred 200 rokmi žil pri Turíne v Taliansku chlapec Janko Bosco. Bol dobrý žiak a mal veľa kamarátov. Raz išiel so svojím kamarátom domov zo školy a cestou zbadali šaša ako robí na ulici predstavenie. Šašo vedel výborné triky. Stálo okolo neho veľa detí a všetkým sa jeho vystúpenie páčilo. Janko Bosco si však všimol, že deti sa ostali pozerať na šaša aj vtedy, keď už bolo treba ísť do kostola. Nepáčilo sa mu to, preto šašovi povedal: "Poďme sa pretekať v behu. Ak vyhrám, odložíš svoje vystúpenie na neskôr, aby chlapci mohli ísť do kostola."
Šašo súhlasil. Myslel si, že vyhrá. "Dobre, Veď ty nemôžeš vyhrať. Si ešte len chlapec a ja som oveľa väčší."
Viete ako to dopadlo? Janko vyhral! Šašo sa na neho nehneval. Radšej sa s Jankom skamarátil.
A tak to bolo stále. Janko Bosco mal svojich kamarátov veľmi rád a chcel im stále pomáhať. A zároveň mal veľmi rád Boha a chcel žiť ako poriadny kresťan. Aby mohol robiť obidve veci, rozhodol sa, že sa stane kňazom, ktorý bude pomáhať chlapcom. Ale zatiaľ bol len malý chlapec. Nemohol byť ešte kňazom. Tak sa naučil žonglovať a chodiť po lane a veľa iných kúzelníckych trikov, aby za ním chlapci radi chodili a mohol im rozprávať o Bohu. Janko sa s nimi hral, vystupoval a potom sa spolu modlili.
Keď Janko vyrástol, stal sa kňazom. Odteraz ho volali don. Don Bosco. Pomáhal chlapcom, ktorí nemali rodičov. A takých chlapcov bolo v Turíne veľa. Žili s ním, učili sa, spolu sa hrali, upratovali aj varili. Keď už to don Bosco sám nestíhal, poprosil svoju mamu, aby mu pomáhala.
Žili vo veľkom dome, lebo ich bolo veľa. Don Bosco nazval ten dom Oratórium svätého Františka Saleského. Prichádzalo stále viac chlapcov. Don Boscova mama sa bála, že sa o toľkých nedokážu postarať, ale okrem chlapcov začali prichádzať aj ľudia, ktorí chceli pomôcť. Bohatí dávali don Boscovi peniaze.
Nie všetci ľudia mali don Bosca radi. Niektorí sa na neho hnevali, lebo ich upozorňoval, aby neboli na chlapcov zlí a aby k nim boli spravodliví. Raz ho chceli zbiť. Počkali, kým bude noc, aby ich pri tom nikto nevidel, zobrali si palice a keď sa don Bosco vracal domov do oratória, napadli ho. Vtom sa tam zjavil pes. Bol celý šedý a bránil dona Bosca. Všetci zlí bitkári utiekli. Don Bosco toho psa nikdy predtým nevidel. Ale od toho dňa ten pes don Bosca ochraňoval. Ľudia hovorili, že to je jeho strážny anjel. Nazvali ho Grigio. To preto, lebo po taliansky sa šedá povie grigio.
Raz don Boscova mama Margita upiekla gaštany. Ale gaštanov bolo málo a chlapcov bolo veľa. Niektorí sa báli, že sa im neujde. Ale don Bosco dôveroval Bohu, že sa postará a ujde sa každému. A naozaj. Don Bosco rozdával a gaštany z košíka neubúdali. Bol to zázrak.
Don Bosco celý život robil to, čo chcel od neho Boh. Preto, keď si ho zavolal pápež do Ríma, išiel. Svätý otec mu prikázal, aby napísal o svojom spôsobe života knihu, aby aj ostatní mohli žiť podobne. A tak vznikli Saleziáni.

Zošit saleziánskych svätých:

Potrebujeme: zakladač s jednou chlopňou, nožnice, lepidlo, príbeh o don Boscovi a portrét na vymaľovanie. 

Príbeh vystrihneme a preložíme v strede medzi obrázkami. Obstriháme prebytočný papier.

Zlepíme.

Naskladáme na harmoniku podľa obrázkov.

Do zakladača nalepíme portrét, vyfarbíme, vedľa prilepíme príbeh. Deti príbeh čítali podľa obrázkov.

Potom sme nacvičovali chodenie po lane, 

žonglovanie (v našom prípade s jednou loptičkou),

a chodenie s knihou na hlave.

Kostým Víla Nezábudka

Deti dostali od Jažiška DVD Spievankovo 4. Potom, niekoľko dní po Vianociach:

"Mamíííí! Mamíííí!" (Slzy ako hrachy.)
"Čo sa ti stalo, prečo plačeš?"
"Ja potrebujem taký kostým ako má Spievanka - Nezábudka!"

Rýchlo pozerám do obchodu, ale tam nič. Tak si musíme vystačiť sami. S minimom šitia sme vyrobili kostým dostatočne dobrý na to, aby zastavil slzičky.

Kostým má dve sukničky. Spodná suknička je z bielej podšívky. 1x1 m podšívky zložíme na štvorec.

Potom na trojuholník,

a ešte raz na užší trojuholník.

Časť, čo hore prevyšuje odstrihneme.

Rozložíme späť na širší trojuholník.

Odstrihneme špic.

Na jednej bočnej časti prestrihneme.

Otvor, ktorý ostal po odstrihnutí špicu obšijeme stužkou. Stužku necháme dostatočne prevyšovať, aby sme mali ako sukničku zaviazať.

Pôvodný nápad na vrchnú sukničku mám od CatholicIcing.

Kúpili sme bledomodrý tyl 150 x70 cm. Preložíme ho pozdĺžne na polovicu.

Nastriháme na pásiky. Dole zastrihneme do špica.

Priviažeme na gumičku a zatiahneme.

Suknička je hotová.

Belasé tričko možno niekedy dokúpime.

Predsavzatia do nového roka 2014

Okrem toho, že sme sa na Silvestra ešte stále hrali s hračkami od Ježiška, trochu sme si zaspomínali, čo všetko sa v starom roku udialo.

Najprv sme si pustili prezentáciu z fotiek z celého roka, potom sme rozmýšľali, ktoré udalosti boli najvýznamnejšie.

Napiekli sme pečivo z lístkového cesta. Podľa toho, ako vykrajovali sa zdá, že už toho popili dosť, ale v skutočnosti pili len detský punč.

Na Nový rok sme si dali predsavzatia.

Rekapitulácia roka 2013 na vyplnenie je tu (verzia pre dievčatá tu) a predsavzatia do nového roka sú tu.